„Ak nevládzeš, pridaj.“ Motivačné motto, ktoré je však v niektorých prípadoch aj kontraproduktívne (napr. naštrbené zdravie, zhoršené vzťahy, únava…). „Pomaly ďalej zájdeš.“ Racionálny postoj, ktorý môže zabrániť prípadným spomenutým nežiadúcim následkom neustáleho „pridávania“. Kombinácia motivačného motta založeného na racionálnom postoji sa javí byť vyváženou voľbou.
Položme si otázku. Je neustále zvyšovanie tempa a nárokov na seba samého žiadúce a prospešné? Dá sa týmto spôsobom napredovať? Odpoveď je prirodzene: „Áno, dá sa“. Učiť a vzdelávať sa v rôznych oblastiach, zažívať nové veci, objaviť čaro športu, cestovania, nájsť zmysel v práci, prekonávať prekážky, spoznávať nových ľudí, či spoznávať seba samého v rôznych životných etapách. Aj tieto skutočnosti vedú k napredovaniu, pokiaľ sa k nim správne „postavíme“. Nevzdať sa, keď nám niečo ide ťažšie, snažiť sa viac, aj keď veci nejdú podľa plánov, zabrať v práci, keď by sme radšej robili už niečo iné, odbehnúť ešte pár kilometrov, keď ich už za sebou máme niekoľko, posúvať sa vpred, keď si myslíme, že nevládzeme…“ Nevládzeš? Tak pridaj“. Pri vhodnom nastavení prinesie prekonanie samého seba pocit zadosťučinenia, či spokojnosti, ba dokonca môže priniesť až pocit šťastia.
Obdobie posúvania svojich vlastných hraníc, využívania príležitostí, prekonávania prekážok, prináša síce so sebou spomenuté pocity a je vhodnou motiváciou, či pokušením zažiť tie skvelé pocity znovu a čo najskôr, avšak súčasne nám takéto obdobie uberá aj nejaké tie sily a energiu. Je potrebné teda vnímať aj druhú stránku v podobe úbytku energie. Po „výkone“, ktorý má mnoho podôb, by malo nasledovať uvoľnenie, oddych alebo regenerácia. Spomalenie, počas ktorého doplníme stratenú energiu, a ktoré nám následne umožní opätovne prekonať samého seba a opätovne byť so sebou spokojný. Čas strávený oddychom sa môže javiť ako „zbytočne zabitý čas“, ale je to práve oddych, ktorý nám následne dodá energiu na ďalšie napredovanie, či už po stránke duševnej alebo fyzickej. Pomaly predsa ďalej zájdeš. Skúsme sa teda zamyslieť… Môže spomalenie vo „vonkajšom“ svete priniesť akési „vnútorné“ duševné zrýchlenie a získanie tak potrebného nadhľadu na „vonkajší“ svet?
Blíži sa koniec októbra, škola je v plnom prúde, pracovné vyťaženie stúpa s blížiacim sa koncom roka, dni sú kratšie, menej teplé a menej slnečné, avšak príroda je o to farebnejšia a krajšia. Ľudia sa ponáhľajú a príroda sa rozumne chystá na zimu. Oddychuje, aby v zime mohla ukázať naplno svoju inú krásu. Mali by sme si možno zobrať príklad a skúsiť teraz aspoň na chvíľku ubrať plyn a načerpať silu a energiu na vianočné sviatky, či voľné dni v podobe prázdnin a dovoleniek. Spomaliť, aby sme mohli následne záver roka a začiatok ďalšieho prežiť v plnej sile, zdraví a spokojnosti so sebou samým. Napredovať v rovnováhe, s nadhľadom a s úsmevom na perách.
text: Milan Barkáč
Najnovšie komentáre