Dobrovoľná dražba, osobný bankrot a platobný rozkaz

• Majú pojmy  osobný bankrot, platobný rozkaz a dobrovoľná dražba niečo spoločné?
• Čo je to dobrovoľná dražba a kedy k nej dochádza?
• Nesúhlas s dobrovoľnou dražbou a jej zastavenie
• Rozdiely medzi dobrovoľnou dražbou a exekučnou dražbou
• Je dobrovoľná dražba naozaj dobrovoľná?
• Ochrana pred dražbou, ochrana po dražbe
• Som dlžník a hrozí mi dražba
• Záverom

 Čo je vlastne dobrovoľná dražba a kedy k nej dochádza?

Najprv si, pre lepšie pochopenie, stručne vysvetlíme niektoré pojmy a slovné spojenia, napr. kto je záložný veriteľ, záložca, či dražobná spoločnosť a čo to je výkon záložného práva.

• Záložný veriteľ je banka, nebanková spoločnosť, vymáhačská (inkasná) spoločnosť, čiže veriteľ, ktorý poskytol úver alebo dlh z úveru vymáha..
• Záložca je vlastník nehnuteľnosti, ktorá sa pri uzatvorení úveru a podpisovaní úverovej zmluvy stala zárukou, vtedy hovoríme o založenej nehnuteľnosti.
• Dlžník je ten, ktorý si vybavuje úver a môže alebo nemusí byť vlastníkom založenej nehnuteľnosti. Ak je vlastníkom nehnuteľnosti, tak je záložný dlžník aj záložcom.
• Výkon záložného práva, čiže proces dobrovoľnej dražby sa začína doručením oznámenia dražobnej spoločnosti
• Dražobná spoločnosť (dražobník) vykonáva všetky úkony spojené s predajom nehnuteľnosti, napr. obhliadku predávanej nehnuteľnosti, zabezpečí vypracovanie znaleckého posudku aj samotný priebeh dobrovoľnej dražby.

Dobrovoľná dražba, a teda aj to čo zákon o dobrovoľných dražbách   uvádza ako dobrovoľná dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva na návrh záložného veriteľa a z predaja (výťažku) sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa.

Dobrovoľná dražba je predaj nehnuteľnosti, ktorý nastáva keď dlžník spotrebiteľ z nejakého dôvodu nespláca svoj úver a banka alebo inkasná spoločnosť dá návrh na výkon záložného práva, čiže na predaj nehnuteľnosti dražobnou spoločnosťou.

Máte pochybnosti? Kontaktujte bezplatnú poradňu a nechajte si preveriť možnosti zastavenia, či iného postupu v procese dobrovoľnej dražby!

S dobrovoľnou dražbou môžem nesúhlasiť a zastaviť ju!

S dobrovoľnou dražbou možno nesúhlasiť, ale iba samotný nesúhlas nevedie k jej zastaveniu, ale je potrebné nesúhlas vyjadriť vhodným spôsobom, aby bolo možné vôbec uvažovať o zastavení dražby. Prvým krokom by mala byť výzva alebo podnet veriteľovi na mimosúdne vyriešenie situácie. Mimosúdnym vyriešením je napríklad dohoda medzi veriteľom a dlžníkom a upustenie od dražby. Pokiaľ nie je vôľa dohodu uzavrieť je možné obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku  a domáhať sa zdržania dražby. Spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia by mala byť podaná aj žaloba vo veci samej napr. žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva, alebo žaloba o určenie, že záložne právo nie je.

Motiváciou podniknúť kroky je aj príbeh manželského páru zo Žiaru nad Hronom, ktorý sa v roku 2008 rozhodol pomôcť svojmu synovi zabezpečiť samostatné bývanie a dať mu možnosť viesť rodinný život spolu s jeho partnerkou, ktorá vyrastala ako polosirota. Manželia založili rodinný dom v prospech banky ako zabezpečenie úveru, ktorý bol pos kytnutý ich synovi s priateľkou. V určitom období komplikovanej životnej situácii sa nepodarilo uhradiť pár splátok riadne a včas, banka úver v roku 2009 predčasne zosplatnila a hrozila predajom domu na dobrovoľnej dražbe. Následne bola pohľadávka postúpená mimo bankový sektor vymáhačskej spoločnosti, ktorá sa rozhodla realizovať predaj rodinného domu na dražbe, kde mal byť rodinný dom predaný. Rodina požiadala o právnu pomoc, obrátila sa na súd a snažila sa tento nespravodlivý stav zvrátiť žalobou a návrhom na neodkladné opatrenie, ktoré malo zabrániť dražbe. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo vydané dva dni pred dražbou a bol odvrátený predaj ich rodinného domu.

Môže to znieť čudne, ale pokiaľ by neriešili vec v súdnom konaní pochybná a nezákonná dražba by prešla a prišli by o svoj domov zákonom povoleným spôsobom.

U nás si môžete bezplatne preveriť, či je proces dobrovoľnej dražby

súladný so zákonom

Rozdiely medzi dobrovoľnou dražbou a nútenou dražbou exekútorom?

Dobrovoľnú dražbu vykonáva dražobník, na návrh navrhovateľa dobrovoľnej dražby,  t.j. záložného veriteľa, pričom mu stačí iba písomné vyhlásenie o výške a pravosti pohľadávky. Nemusí mať žiadne rozhodnutie súdu, stačí ak je v jeho prospech zriadené záložné právo k nehnuteľnosti. Dobrovoľná dražba by mala byť pre veriteľa jednoduchším procesom ako exekučná dražba. Výhodami by mala rýchlosť uskutočnenia dobrovoľnej dražby, ako aj nižšie náklady. Postup pri dobrovoľnej dražbe je upravený v zákone o dobrovoľných dražbách, ktorého predmetom je aj dodržiavanie podmienok organizovania a priebehu dražieb.  Medzi výhody dobrovoľnej dražby z pohľadu veriteľov možno zaradiť aj absenciu predbežnej ochrany dlžníka spotrebiteľa pred a počas procesu dražby v uvedenom zákone, či iným spôsobom ochrany v prípade spornej výšky, či pravosti pohľadávky. V prípade uskutočnenia dobrovoľnej dražby (predajom obydlia – rodinného domu, či bytu) by z výťažku dražby profitoval najmä veriteľ, ktorému by boli vyplatené peňažné prostriedky, na ktoré nemá právny dôvod, t. j. veriteľ by sa obohatil by na úkor dlžníka spotrebiteľa, ktorý by zároveň prišiel aj o svoje obydlie.

Je otázne, či názor Asociácie slovenských inkasných spoločností, ktorý volá o potrebe digitalizácie   dobrovoľných dražieb za účelom ich zefektívnenia počíta aj s úrovňou zefektívnenia predbežnej ochrany spotrebiteľa.  Zastávame názor, že pokiaľ nebude legislatívne vyriešená otázky možnosti preventívnych prostriedkov za účelom preverenia minimálne písomného vyhlásenia veriteľa o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky, nemal by byť veriteľom poskytnutý nástroj v podobe digitalizácie dobrovoľných dražieb. Pri tejto problematike je možné vychádzať aj z názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že „Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.“ (Uznesenie ÚS SR, sp. zn.: PL ÚS 23/2014) 

 Exekučná dražba je jedným zo spôsobov, akým sa voči dlžníkovi vykonáva exekúcia. Navrhovateľ (banka, vymáhačská spoločnosť, nebanková spoločnosť ), ktorý chce uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti dlžníka, musí mať v prvom rade vykonateľný exekučný titul (napr. vykonateľné rozhodnutie súdu, napr. platobný rozkaz, rozsudok, či notársku zápisnicu a pod.). Následne je potrebné, aby navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie a exekútor uskutočnil. Predaj nehnuteľnosti na exekučnej dražbe pričom výsledok dražby schvaľuje súd. Z uvedeného je zrejmé, že exekučná dražba je administratívne aj časovo náročný postup, z čoho vyplývajú aj nemalé náklady na jej realizáciu.

Prečo sa tzv. Dobrovoľná dražba považuje za dobrovoľnú, keď nikto nechce  “dobrovoľne“ prísť o obydlie? 

Je potrebné uviesť, že súhlas dáva záložný dlžník, resp. záložca väčšinou  v úvode zmluvného vzťahu a teda pokiaľ sa pohybujeme v problematike dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov a úverov, tak  pri uzatvorení zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, je súhlas s možnou budúcou dražbou daný od počiatku zmluvného vzťahu a vzniku dlhu, na čo netreba zabúdať. Súhlas v úvode však nepredpokladá, že  výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby môže byť v rozpore so  zákonom o dobrovoľných dražbách, resp. v rozpore s príslušnými  predpismi na ochranu spotrebiteľa. Vtedy je potrebné  prejaviť nesúhlasiť s priebehom dražby voči veriteľovi.

Ochrana pred dražbou, ochrana po dražbe

Je dôležité rozlišovať minimálne dva časové momenty, kedy môže súd poskytnúť ochranu spotrebiteľovi.

Prvým je možnosť obrátiť sa na súd ešte pred vykonaním dražby, ak existujú dôvody pre ktoré existuje pochybnosť o zákonnosti dražby, napríklad:

• neexistencia splatnej pohľadávky 
• premlčanie záložného práva 
• navrhovateľ dražby nie je vlastníkom pohľadávky 

Máte pochybnosti? Kontaktujte bezplatnú poradňu a nechajte si preveriť možnosti zastavenia, či iného postupu v procese dobrovoľnej dražby!

Druhým je možnosť obrátiť sa na súd do troch mesiacov od vykonania dražby so žalobou na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ak bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách, napríklad z dôvodu:

• vykonania dražby na základe neprijateľných zmluvných podmienok (NZP) 

Som dlžníkom a hrozí mi dražba. Ako sa bude voči mne postupovať?

Dlžník už keď dostáva výzvy na zaplatenie dlžnej sumy, tak z týchto listín môže vyčítať, že ak nezaplatí dlh veriteľ pristúpi k dobrovoľnej dražbe, alebo väčšinou vo výzve uvedie, že bude uskutočnený nútený výkon záložného práva. Čiže každý spotrebiteľ, ktorý má úver zabezpečený tým, že má založenú nehnuteľnosť a má problém splácať mesačné splátky je v ohrození, že veriteľ pristúpi k vymáhaniu pohľadávky formou tzv. dobrovoľnej dražby a bude žiadať predaj nehnuteľnosti.

Postup pri dražbe môže vyzerať aj takto:

Podpis zmluvy o úvere so záložnou zmluvou

omeškanie so splácaním, alebo iný dôvod vymedzený v zmluve alebo obchodných podmienkach

predčasná splatnosť úveru

dlžník nezaplatí

návrh na začatie výkonu záložného práva

obhliadka nehnuteľnosti

znalecký posudok

dražba

Máte pochybnosti? Kontaktujte bezplatnú poradňu a nechajte si preveriť možnosti zastavenia, či iného postupu v procese dobrovoľnej dražby!

Záverom…

Okrem neúplnosti a nedostatku informácii o tom, čo je dobrovoľná dražba, čo je platobný rozkaz, čo je vlastne osobný bankrot, je nutné záverom uviesť, že spoločným momentom, ktorý vedie k situáciám, v ktorých sa musí človek zaoberať uvedenými pojmami je skutočnosť, že na počiatku bol väčšinou podpis zmluvy o úvere, z ktorej vznikol záväzok pre dlžníka ju splniť a oprávnenie pre veriteľa, žiadať splnenie záväzku, čo je prirodzené a v poriadku.

Nie je možné však opomenúť širšie súvislosti pri začiatkoch tohto druhu podnikania (poskytovanie úverov) na Slovensku na začiatku 21. storočia, ako napr. nepripravenosť obyvateľstva na tento druh podnikania spoločností, slabá ingerencia štátu pri dohliadaní na dodávateľov finančných služieb, žiadna resp. minimálna „výchova“ obyvateľstva smerom k finančnej a hodnotovej gramotnosti a zneužívanie tohto stavu zo strany veriteľov.

V situácii, keď je medzi veriteľom ako dodávateľom a dlžníkom ako spotrebiteľom priepastná ekonomická a odborná nerovnováha v prospech dodávateľa finančných služieb, nemôže dochádzať k zneužívaniu tejto nerovnováhy (či nadvlády) zo strany veriteľa na úkor dlžníka – spotrebiteľa tým, že sa spolieha na jeho nevedomosť, či pasivitu, čím sa mu darí vymáhať sumy bez právnych titulov, čo má následne reálny dopad na dlžníka a jeho rodinu, nakoľko „prídu“ o peňažné prostriedky, o ktoré by nemuseli…

Venujeme sa poradenstvu a pomoci finančným spotrebiteľom (poškodeným klientom bánk a nebankoviek) od roku 2014. Našim klientom dokážeme profesionálne zhodnotiť ich situáciu, poradiť, vysvetliť potrebné a ponúknuť riešenie, ktoré si sami vyberú pre nich ako najlepšie.

Sme tu pre Vás!